Pingyao – Čína z historických velkofilmov

Mestečko Pingyao je bývalé bankové centrum Číny a v časoch  posledných dvoch vládnucich dynastií jedno z najbohatších miest v Číne. Až keď sa Čína prepadala  do potupy, ktorej sa jej dostalo od západného sveta na prelome 19. a 20. storočia, mestečko Pingyao si to odnieslo veľmi tvrdo. Upadajúca dynastia Qing bola na pokraji bankrotu, ale neustále bojovala o prežitie. Preto si od bohatého Pingyaa požičala peniaze. No potom prišla Sinchajská revolúcia a cisárstvo v roku 1911 padlo. A padlo aj mesto Pingyao. Požičané peniaze prepadli Čínskej republike a nik ich neplánoval splatiť. Pingyao sa opäť prebúdza až dnes.

O piatej večer sme nasadli do vlaku v Pekingu. Vedel som, že do mestečka Pingyao v provincii Shanxi prídeme už o piatej ráno, ale tešil som sa na to. Mnohí v našej skupine sa obávali tohto skorého príchodu, ale ja som vedel, že to nakoniec ocenia. Pretože taoisticky poetickú Čínu v mestečku Pingyao možno zažiť len do ôsmej hodiny ráno. Potom sa do mestečka vkráda komercia, obchody, reštaurácie a bary. Aj napriek krásnym pamiatkam, neuveriteľným hradbám, starobylej architektúre, milým miestnym ľuďom a dobrom jedle som si večer musel sadnúť na kraj cesty a smutne rozmýšľať, prečo sa všetci tak ženieme za lacnými a jednoduchými pôžitkami moderného sveta. Ale na druhej strane, na modernite je dobré to, že je lenivá a ráno spí.

Mestečko Pingyao je bývalé bankové centrum Číny a v časoch  posledných dvoch vládnucich dynastií jedno z najbohatších miest v Číne. Až keď sa Čína prepadala  do potupy, ktorej sa jej dostalo od západného sveta na prelome 19. a 20. storočia, mestečko Pingyao si to odnieslo veľmi tvrdo. Upadajúca dynastia Qing bola na pokraji bankrotu, ale neustále bojovala o prežitie. Preto si od bohatého Pingyaa požičala peniaze. No potom prišla Sinchajská revolúcia a cisárstvo v roku 1911 padlo. A padlo aj mesto Pingyao. Požičané peniaze prepadli Čínskej republike a nik ich neplánoval splatiť. Pingyao sa opäť prebúdza až dnes.

Vďaka tomu, že po bankrote upadlo do zabudnutia, ubránilo sa mnohým pohromám dvadsiateho storočia, ktoré Čínu postihli. A preto dnes môžete v Pingyao obdivovať nádhernú zachovalú cisársku architektúru starej Číny. Krásne zrekonštruované sú najmä dve ulice, jedna ide od západnej brány  hradieb k východnej, a druhá od severnej k južnej. Táto ulica sa volá Ming-Qing, podla posledných dvoch dynastií. Cez deň sa naplní obchodmi a turistami, večer zase hlasnou hudbou, barmi a reštauráciami. No je to pre mestečko relatívna novinka, ešte minulý rok nebolo ani zďaleka také živé. O jeho boome nasvedčujú aj billboardy lákajúce k návšteve Pingyaa, ktoré som videl po celej provincii Shanxi. Kampaň „Opäť sa zísť s Pingyaom 又见平遥“ je v plnom prúde.

Po celom starom meste nájdete neuveriteľné architektonické skvosty. Keď si návštevník kúpi vstupenku  do mesta, má všetky pamiatky v cene. Ešte sa mi síce nepodarilo vidieť ich všetky, ale jedného dňa to určite dobehnem. Lebo tie, čo som videl, sú naozaj nádherné. Od veľkého  Konfuciovho chrámu, cez akadémiu cisárskych skúšok, až po prvú banku (zjednodušene povedané http://wikitravel.org/en/Pingyao), či Wushu akadémiu, ktorá je hneď oproti. Fotogenický je každý jeden roh, každé jedno zákutie týchto budov. Ešte aj toalety si mnohí fotia, pretože sú zrekonštruované tak, aby ladili s miestnou architektúrou.

Severná a južná brána šesť kilometrov dlhých a šesťsto rokov starých hradieb sú veľkolepé, najmä keď ich večer krásne nasvietia. A v centre sa týčiaca mestská veža ešte minulý rok ponúkala krásny panoramatický pohľad na malebné šedé striešky, tento rok však bola uzavretá. Popri ceste sa nachádzajú reštaurácie s miestnymi „nožom rezanými rezancami“. ktoré sú pre provinciu Shanxi typické, zatiaľčo pre vedľajšiu provinciu Shaanxi sú typické „ťahané nudle“. Na krajoch hlavných ulíc sa nachádzajú cenovo veľmi prístupné, no príjemné masáže chodidiel a obchodíky s rôznymi čínskymi remeselnými výrobkami.

Tým že masový turizmus prišiel do Pingyaa len nedávno, je relatívne dobre izolovaný len v spomenutých dvoch hlavných uliciach. Ako náhle sa človek vyberie do vedľajších uličiek, nájde autentický  jednoduchý a chudobný život, nezrekonštruované, ale aj napriek tomu nádherné stavby, malé čínske vývarovne a deti preháňajúce sa na starých bicykloch. Vďaka turizmu ich zrejme čaká pohodlnejší a bohatší život ako ich rodičov, ale za cenu ťažkej komercializácie, ktorá rozťahuje svoj závoj po celej Číne. Som z toho smutný, ale sebecky smutný. Peniaze, ktoré turisti donesú, zabezpečia rozhodne krajší život pre dnes drsnú realitu ľudí uväznených v zamrznutom čase.

Ako sa aj dnes úplne vyhnúť turizmu v mestečku Pingyao? Vystúpte zo svojej komfortnej zóny a spravte si napríklad prechádzku po celých hradbách, nielen po severnej a južnej bráne. Odľahlé časti hradieb vám  odhalia zabudnutý svet. Časom sa môže stať monotónny, ale pokiaľ viete oceniť pohľad do zákulisia prebúdzajúceho sa divadelného pódia, túto prechádzku oceníte.

Druhým spôsobom je privstať si skoro ráno. Alebo prísť raným vlakom ako my. V deň nášho príchodu, potom ako si moji spolucestovatelia políhali do izieb, aby dospali krátku cestu nočným vlakom, ja som si sadol do nádherného starobylého dvorčeka  pod oknami nášho hotela v nádhernej historickej budove, vytiahol som svoj cestovateľský čajový porcelán, načal čerstvo kúpenú „železnú bohyňu“ a pri dúškoch zaliateho čaju som sa započúval do zvukov prebúdzajúceho sa starobylého mestečka. Vtáky začali poletovať a krásne spievať, z ulice boli počuť prvé hlasy, búchanie hrncov a bublajúci vodu, v ktorej si miestni pripravujú „nožom rezané rezance“. Raný chlad a samota, ktoré ma ráno objímali, vyfarbovali šedé múry mestečka, ktoré ako by vypadlo z historického veľkofilmu o Číne z čias veľkolepých čínskych dynastií. Na modernite je dobré to, že je lenivá a ráno spí.

Share this tour